Po nemoci, po náročnom vypätí, v období šestonedelia alebo len ako proces na znovuobnovenie trávenia, po niekoľkodňovom nejedení, nekvalitnej potrave, veľa či málo, pri nefunkčnej peristaltike, po liečbe antibiotikami, pre opätovné vnímanie a radosť z jedla, chutí a vôní, o zdraví zažívacieho systému.
2. týždeň
Trávenie…ako také začína už myšlienkou na potravu, na potraviny, z ktorých bude lahôdka, jedlo, energia. Už samotná príprava nám naštartuje enzymatickú tvorbu. Takmer ako Pavlovov reflex na nás môžu pôsobiť niektoré obľúbené “ingrediencie”, z ktorých pripravujeme pre seba a blízkych pokrmy.
Výber, nákup i kvalitu tu však nechcem rozoberať… to nechávam na vás… na možnosti každého z nás. Len za seba a svojich blízkych – menej a kvalitnejšie je mi “bližšie”.
Pri nemoci, zmene alebo extrémoch, kedy naše zažívanie trpí, je dôležité opäť nastoliť rovnováhu, pretože trávenie veľmi ovplyvňuje fungovanie absolútne celého tela.
Len si spomeňte na “naštvanie” keď sme hladní. Na pocit slabosti bez jedla. Alebo naopak na pocit otupenosti po extrémne veľkej porcii jedla či po príliš ťažkom a komplikovanom jedle. A už vôbec nehovorím o nekvalitnom jedle.
Čo sa deje pri nemoci?
Antibiotiká “vymlátia” okrem zlých baktérii bohužiaľ i tie veľmi dobré a potrebné.
Nejedenie a nepohyb kvôli nemoci/horúčkam spomalí peristaltiku.
Horúčky a veľká strata tekutín pôsobia i na zbytky v zažívacom trakte neblaho.
Prejavy sú viditeľné vo všetkých systémoch nášho tela.
- Počiatok tráviaceho systému
- Vylučovanie
- Metabolizmus
- Imunitný systém
- Pohybový systém (svalová atrofia, kĺbna výživa)
- Endokrinný systém (a tiež reprodukčný – hlavne u žien)
- Slabosť kardiovaskulárneho systému
- Kvalita pokožky, vlasov, nechtov
- Nervový systém
… určite sa nájde aj ďalšie miesto “devastácie”, kedy nekvalitné/nebezpečné jedlo alebo nejedenie môže narobiť extrémny problém.
Je to vec, o ktorej ma baví “polemizovať” … možno kvôli mojej histórii zdravotnej sestry na metabolickej jednotke. Možno kvôli nemoci môjho ocka, ktorý keby žil, mohol by veľa rozprávať o starostiach s trávením a hlavne slinivkou – mala som 15 rokov, keď som mu začínala pichať silné analgetiká. A možno kvôli starej maminke, ktorá sa i napriek karcinómu hrubého čreva po úprave stravy dožila krásnych 103 rokov.
Som proti detoxu…
tak a je mi jasné, že teraz spôsobím neblahé reakcie.
Pre telo je pozvoľný prechod na ľahšiu a kvalitnejšiu potravu omnoho prínosnejší ako akýkoľvek extrém – a detox k extrému počítam. Vlastne tak trochu začínam byť na slovo “detox” citlivá.
Čo to skúsiť jemnejšie, prirodzenejšie? Zaradiť viac zeleniny do bežného dňa. Viac bylinkových čajov. Obyčajných. Lipový, šípkový… podľa chuti začať používať med namiesto cukru. Nepreháňať to s exotickými plodinami (ideálne ich nejesť takmer vôbec alebo ich aspoň obmedziť – veď nepochádzajú z našej zeme), jesť takmer ako naše staré mamy. To, čo sa vypestovalo, uskladnilo a vydržalo.
Návrat k jablkám, mrkve, repe. Sezónnym a jednoduchým potravinám, ktoré sú plné živín. Naučiť sa jesť vedome, pomaly, vnímavo, všetkými zmyslami. Cítiť teplotu a chute, vône, vidieť farby. Bez rozptyľovania, čítania novín, telefónov. Dovoliť brušku, aby vytrávilo predchádzajúce jedlo. Dopriať telu dostatočne dlhý čas na oddych/spánok bez zbytočnej práce spôsobenej trávením potravy (to znamená ísť spať takmer hladný, nech môžu “spať” i tráviace orgány).
Užiť si celý ten proces od plánovania a nákupu cez chystanie, varenie, zdobenie až po samotné koštovanie hotového jedla. Pocity po. Ľahkosť. Oddanie sa. Ľahký úsmev nad prázdnym tanierom, na ktorom bol ešte pred chvíľou dokonalý pokrm pre telo i dušu.
Dokonalý pokrm?
Pre mňa je to jednoznačne polievka. Vývar. Zeleninový alebo slepačí – akýkoľvek. Bez múky, zahustený len zeleninou. Niekedy pikantný, inokedy detsky jemný. Vždy však liečivý.
Spomínam na maminku i ocka, ktorý ho pripravoval každú nedeľu. Bol mastný a silný a možno vtedy ma tak netešil. Doteraz “hľadám” tú chuť.
Na starú maminku, ktorá do zeleninovej polievky pridávala okrem tajnej ingrediencie i krupicové halušky. Sú jednoduché, ale mne sa nikdy tak nepodarili.
Ale od starej maminky mám ešte jeden “božský” pokrm. Po tom, čo jej diagnostikovali karcinóm hrubého čreva (pred viac než 40 rokmi), začala ešte viac vnímať to, čo je, z čoho pečie (a to piekla božsky).
Obmedzila cukor, pridávala domáci tvaroh a domáce marmelády. Pila šípkový čaj. Slabučký a jemne citrónový. Varila domáci kečup (a nám deťom k tomu hromadu domácich zemiakových hranoliek).
Ale najväčšia pecka boli vločky. Áno, tie úplne obyčajné, zaliate teplým mliekom alebo vodou, s nastrúhaným jabĺčkom a orieškami. S troškou medu. Tak toto je pre mňa úplné nebo! Viem, opäť som na tenkom ľade a mnohí špecialisti na výživu si už ťukajú na čelo. Ale…
Niečo, čo mi prinesie emočnú explóziu chuti, predsa nemôže byť nezdravé.
Jednoducho sa vraciam. Späť. K jednoduchým. Zdravým. Pre našu zem prirodzeným. Niekedy masopustným (v držaní 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou vidím zmysel).
Zelenina, orechy, strukoviny, vývar, vločky, med a maslo, trochu ovocia.
Vyhraďte si čas na jedlo, akékoľvek. Aj keby to bola len káva s kúskom domácej bábovky.
Nedovoľte, aby vás telo/hlad ovládlo a v tomto momente do seba nenahádžte nezmysly a vo veľkom množstve. Nastane opačný efekt a bude vám ťažko na tele i na duši. Nájdite si čas na jedlo.
Po nemoci opäť osídlite svoj črevný mikrobióm prospešnými baktériami. Vezmite si na pomoc probiotiká. Najlepšie, keď to bude vec prirodzená, než ako suplement v tabletkách. Kefír, jogurt, kyslá kapusta. Prebiotiká – ovsené vločky, strukoviny, cesnak, čakanka.
Jóga pre zdravé trávenie
… čas na jógu je minimálne dve až štyri hodinky po jedle
… dych smerujte pozornosťou viac do brucha, uvoľnite brušnú stenu, doprajte si chvíľkové “vyvalenie” bruška
… kľudne dlaňami kontrolujte miesto nádychu
… pracujte v ceste peristaltiky – sprava doľava
… vyskúšajte spinálne cvičenia v stoji, sede i ľahu a sami si určite, čo je pre vás najprínosnejšie
… cvičte na bruchu ako batoľa keď “pasie koníčky” (vývojová kineziológia)
… doprajte si relaxáciu dlhšiu než 15 minút
Po jóge minimálne pol hodiny, alebo radšej aj hodinu, nejedzte. Doprajte si teplý kúpeľ v soli. Teplý čaj a teplé jedlo. Masírujte bruško sezamovým olejom v smere hodinových ručičiek.
Jedlo by malo byť vždy liekom. Potravou pre telo i dušu. Rituálom.
Čas, ktorý máte vyhradený pre seba, nielen pre zachovanie svojho života, ale pre znovunájdenie zdravia, sily, energie a radosti z pokrmu. Jedlo by vás nikdy nemalo obmedzovať ani stresovať. Byť vďačný za to, čo je … za to, čo máme … za to čo jeme, a trebárs sa pri tom usmievať. Možno sú to práve palacinky s nutelou a tie za úsmev predsa stoja vždy!
Opatrujte svoje brušká a najedzte sa dosýta ☺
