Po chorobe, po náročnom vypätí, v období šestonedelia, alebo len ako proces na znovu obnovenie sily, pokojného a hlbokého dýchania, vnímania a radosti zo zdravia a kondície.
1. týždeň
Život nám občas prihrá do cesty obdobie, kedy nie sme vo svojej koži, sme v horúčkach, s kašľom, sotva sa dopotácame po čaj, sme bez sily, energie, zadýchavame sa aj pri jednoduchej vete (či už ide o covid, chrípku, zranenia, stavy úzkosti, pooperačné stavy a choroby, ale aj šestonedelie, kedy sme plne vnímavé k bábätkám) a naše telo stráca silu a potrebovali by sme ju obnoviť, nájsť ten zázračný zdroj, prameň, z ktorého sa stačí napiť a zázračne sa uzdraviť, zahojiť rany).
Rovnako ako aj v šestonedelí nastáva proces, kedy sa telo vracia späť, obnovujú sa jednotlivé systémy, tak aj po chorobe mi príde tento čas adekvátny k obnoveniu, do stavu v akom bolo naše telo pred touto náročnou skúškou.
Chorobou bolo všetko rozbité. Na pulmonárnej úrovni, kardiovaskulárnej, tráviacej aj vylučovacej, lymfatickej a samozrejme aj psychologickej (psychickej). Ani jeden zo systémov tela nezostane nepoznačený.
Dych – bol povrchný, ťažký, namáhavý, vyčerpávajúci. S tým hneď úzko súvisí srdce, ktoré jednak vplyvom teplôt/horúčiek zvýšilo svoju kľudovú frekvenciu, tachykardia.
To čo nestihnú nadýchnuť pľúca, to chce dohnať srdiečko. Ale telo je dokonalý mechanizmus a tak ono vie, že je to nedostatočné a začnú sa ďalšie procesy, môžu sa objavovať svalové kŕče, veľká slabosť, malátnosť, ale tiež strach/úzkosť. Úzkosť ako taká, aj sama o sebe dokáže pekne potrápiť kardiopulmonárny systém.
Po akomkoľvek nekomforte v tele aj mysli budujeme všetko odznova.
Dnes sa zameriam na najcennejšiu životnú jednotku (nielen jógovú).
Dych
Veľmi často počúvate na hodinách o dychu, často sa mu venujeme. Avšak menej často plne vnímame jeho dôležitosť. A málokedy sa počas dňa, mimo lekciu jógy skutočne na svoj vlastný dych zameriavame.
A práve on je to najdôležitejšie.
Momentálne to mám prežité. Stavy kedy som hystericky v noci otvárala okná a bála sa, že to neudýcham. Kedy jeden dych bol tak slabý, že by nestačil na okysličenie ani malinkého novorodenca. Kedy sa telom niesli silné kŕče veľkých svalov končatín, lebo neboli okysličené.
Dych pre “opravu” tela a mysle.
…len sa posaďte a vnímajte hĺbku dychu
…nemeňte príliš rýchlo ani jeho cestu ani jeho intenzitu
…pomaly pozvoľna predlžujte a prehlbujte jednotlivé cykly
…skúste začať s nádychom (dáva nám to vačší pokoj, upokojenie)
…a zhlboka vydýchnite (akoby ste ten kľud len potvrdili, ubezpečili sa v ňom)
…skúšajte to tak často, ako to len pôjde, v lese, pod stromami, v parku, pri čakaní na električku, pri otvorenom okne
…vnímajte teplotu okolia, jeho vône,
berte dych ako potravu, jedlo pre telo, myseľ aj dušu
Najedzte sa do sýta.
Dajte svojim útekom za dychom veselý názov:
Čau idem dýchať
Idem sa najesť do lesa
Bože dnes som ešte nedýchala
Dnes som k dychu nič poriadne nemala
Musím sa poriadne nadýchať
Opatrujte sa a majte krásne predýchaný deň
Hladina kyslíka v krvi.
Čím je krv svetlejšia, tým viac obsahuje molekuly kyslíka naviazané na krvné bunky Hemoglobínu (červené krvné farbivo, najdôležitejšia zložka červených krviniek – Erytrocitov).
Hypoxia nedostatok kyslíka v krvi
Saturácia. Normálne hodnoty saturácie krvi kyslíkom su 98% – 95%, pod 90% sú už hraničné a pod 80% sú už kritické a je nutné podanie kyslíka externe.